Vstúp do mojich snov
Vstúp do mojich snov,
a vznieť tmu slnečnou žiarou,
kráčam ku tebe už len v spomienkach,
každým dlhým chladným dňom,
v zaľúbených chvíľach zaspávam,
blúdim v osamelých myšlienkach,
bez teba dýcham sám,
už len zomierajúcim nádychom bez srdca,
oči do smútku ponáram,
tá chvíľa bez lásky stratená...
búrka z môjho srdca kroky
tvoje daždivým zábleskom odviala,
navždy.
Vždy keď slnečné lúče odhalia,
modrastý oceán oblakov,
vidím pred sebou tvoju tvár,
v tvojich očiach sa slza trblieta,
a steká do krajiny zázrakov,
kde naša láska prestáva byť už len snom,
ona však nebom len ďalej prelietla,
vietor nečinne zaspal v belasých perinkách,
on tvoju slzu zľahka neodvial,
odišla zo smútku sov sama,
stratila sa láskou v nežných chvíľach...
Vzniesla sa tichým šepotom,
smútok starých mien,
jej cestu ukázal,
pred tým bol našim múrom
kamenným, a v ňom skrýval sa náš sen,
čo naše srdcia rozdelil,
teraz, keď už jeho mocné skaly,
plameň sĺz a sklamania,
na lásku spomienkou roztopil,
všetky naše dávne rany,
časom poznaním zacelil.
Túžim dýchať len pre Teba,
smiať sa s tebou každý deň,
a vzájomným túlením hľadieť do neba,
túžim byť tvoj sen,
ktorý vzlietol v nežných myšlienkach,
a pristál v tvojich krásnych očkách,
každou nocou bdiem za tebou,
nad tvojim úsmevom premýšľam,
tak málo v snoch našich chýba,
a na zemi pritom toľko krásneho,
v maličkostiach sa skrýva,
keď lásku v tvojich očkách uvidím,
v žiadny smútok už viac neverím,
už veľmi dávno tvoja žiara,
srdcom mojim mlčky bez slov
ďalekými cestičkami lietala,
môj pohľad ju skrýval pred tebou.
Len ty poznáš to krásne
tajomstvo našich úsmevov,
keď viac nie je treba slov,
všetko tmavé náhle šťastím zablysne,
koľko smútku a koľko ciest,
sebou dokážeme mlčky niesť?
Si mojou hviezdou jedinou,
vietor mi však bráni vzlietnuť za tebou,
možno vodopádom slepých sĺz,
chvíľa naša v daždi na púšť vychladla,
stále v nej však tlie večná spomienka,
ktorú láska naša srdcom stvorila,
keď sny sa stanú nebeským zrkadlom,
všetkých našich skutkov a slov,
slnečný deň splynie s chladnou tmou,
očká tvojej lásky, plačú zo sna, nechcú sa stať mojim snom...
Neprosím, aby si so smutnučkou tvárou,
vstúpila proti svojmu šťastiu do mojich snov,
túžim len ešte aspoň raz očká tvoje vidieť,
hoc možno už asi navždy,
bude to okamih posledný,
tým najväčším darom zo všetkých,
je len dar zo všetkých jediný,
vidieť, ako v tvojich očkách
šťastie láskou nežne žiari.