Srdce tichým šepotom rozkáže
Čakám, kým svojim tajným snom,
srdce tichým šepotom rozkáže,
kým v ich krásu uverí,
tak krásne čistú a nevinnú,
v jej horlivom objatí tíško tlie,
a tiene strachu lásku jemne pohladia,
vie, že pred ňou ešte stále niečo taja,
i keď objatie láskou našich sŕdc v prievane,
všetok chlad s iskierkou nehy odvanie,
lúč našej lásky zakryjú nočným závojom.
Lúč lásky v našej hviezdičke ukrytej,
oblohou zvíjajúc sa tienistý nočný závoj,
bráni mu, aby do našich sŕdc zo sna priletel,
aby v tvojich očkách uvidel odraz mojich pier,
a v ich bozku napísané ako veľmi Ťa milujem,
prečo lúč našej lásky zo sna do tmy tak náhle uletel?
Hviezdička plná krásnych sladkých snov,
ktoré tak veľmi túžim prežiť iba s Tebou,
tvojim dychom nechať sa viesť a lietať,
v cukrovej perinke tíško Ťa objímať,
tvoje očká na míle radosťou zasnené,
milujem ako ma tvoj detský smiech,
vždy krídlami do nebies unesie,
cítim ako srdcom dýcham v tvojom sne,
to len hviezdička naša vo dne i v noci bdie,
a tíško šepká, že láska naša nikdy pred tmou neujde.
Snáď neostane navždy len v našom sladučkom sne. :')