Škrupinky našej lásky
Tak krásne znie nocou tvoj jemný spev,
Spev tvojich belasých briliantových krídiel,
voľne zľahka kdesi túlajúc sa oblohou,
belasými závojmi zmrzlých snehových vĺn,
už kdesi po za ich chrbát padlou žiarou,
tíško zapadá aj tajomný nočný spln,
už zaškriepkalo novým životom vajíčko malé,
už žltkastý lúč z jeho škrupiniek na zem vychádza,
svojim vriacim bozkom spiace zmrzlé vlnky rozpúšťa,
nežne odkrýva hmlistá závetrie tmou posiate,
už počuť prvý nádych a plač nového krásneho dňa,
a hneď za ním výdych krehkých anjelských hviezd,
krásny jemný povzdych od toľkého šťastia,
splneného sna,
všetkých tajných prianí,
zrodenie nového života,
zo škrupiniek našej lásky.
Bolo to v našom krásnom sníku,
tam, kde som už raz stál,
a ty si vedľa mňa plakala,
všetko bolo tak nádherné,
a náš mesiačik prianí nikdy nezapadal,
bola to slzička z tvojich očiek posledná,
a aj to od šťastia,
všetko bolo tak nežne farebné,
i dúha z nebies k našim srdciam padala,
všetko bolo tak krásne a večné,
a naša láska lúčkami voľne si viala,
s každým konárikom i kvietkom sa rada hrala...