Rudé šípy
Rudé šípy západu slnka,
lámu tiché jasné bezvetrie,
ich svetlo tíšia prilietajúce hviezdy,
to len tichučký vánok hrá sa s oblohou
divokých morských vĺn nežne hladká,
pozná všetky ich tajné sny a túlavé
dobrodružstvá, príjemný svieži
spev vtákov sa v jeho dlaniach odráža,
chladné prílivy morských vĺn objíma,
a z jeho srdca mohutné palmy
pod modrastým nebom sa vežia,
pýšia sa ligotom smaragdovo-zlatých účesov,
svojimi korunami vždy každou nocou,
vábivo splývajú s mliečnou hviezdnou žiarou,
už pomaličky zatvárajú svoje očká,
s prichádzajúcim hviezdnym súmrakom,
prichádza noc vlhká, tichá a tajomná,
po nej opäť nový úsmev slnečným lúčom,
rozpáli a prebudí všetky piesočné stráne,
vlažné moria, vetrík, palmy, i spevy vtáčie,
a rozpálenou piesočnou lúkou popri mori,
ozývajú sa naše svižné kroky,
s ich ozvien počuť smiech, spev, radosť,
vtáčí štebot kráča spolu s nami,
je vždy našou vernou nôtou v srdci, v raji,
v očkách našich žiari detská zvedavosť,
rúčky zhlboka vanú ďalekou voľnosťou,
a nôžky naše tichučkým rýchlym bystrým krokom,
svižne letia za skrytým tajomstvom, zvedavosťou,
medzi dvoma brehmi piesočnou lúkou a nebom,
a naše láskou rozbúšené srdcia nežne spája,
naše šťastie, naše usmiate pery,
rozprávkový sen, v ktorom sme len my dvaja,
naša láska, reč našich duší,
bežíme za nimi v sypkom ohni,
a naše malé vrúcne stopy
navštevujú jemné vláčne vlny,
kam až nás naše šťastné očká zavedú,
či na kolísavé vlny k tajomným moriam,
či až k ďalším rozpáleným piesočným
horám a či k zmrzlému snežnému útesu?
Či tam a či onam,
všade môžeme nájsť pieseň novú,
celkom inú, ešte neprebádanú,
pod šírou jasnou nočnou oblohou,
pod kŕdľom svetieľkujúcih ligotavých vtákov,
svetom belasých komét, dávnych snov
tichučkých želaní, pekných myšlienok a slov,
niekde tam je hviezdička naša,
ktorá ostane navždy len jediná.