Tisíc tvárí
Môžeš mať aj tisíc tvárí,
no aj tie však jedného dňa zhoria v ohni,
a tá tvár, tvojmu srdcu jediná,
ktorá ťa tak veľmi ľúbila,
náhle stratila sa v diaľke,
odišla na večné časy,
hoc srdce tvoje ostáva stále rovnaké,
milovala len tvoje tváre tvoje oči,
nenazrela však svojim srdcom hlbšie,
nenašla pre tvoju lásku pochopenie väčšie,
ľúbila len tiene tvojho srdca,
tiene tak menlivé, vrtké a klamlivé,
do tvojich očí hlbšie nenazrela,
srdce jej bolo až priveľmi vzdialené,
aby prijala tvoj dar, tvoju lásku,
v snoch len svoje myšlienky milovala,
kým ty si pre ňu srdce z lásky rozbil.
Škoda žiaľu, škoda smútku,
tvoje srdce ranené, kvapky dažďa
ho len sotva iskierkou opäť rozhoria,
ba naopak, zadusia lásku ešte väčšmi,
svojim plačom a nemými výkrikmi,
hľadajúc stratené spevy šťastia.