Blankysté stránie
Blankysté stránie z nebies prilieta,
rozhýbava bútľavé vŕby, poháňa
mlyny, tichúčko si zľahka pradie
snežnými závejmi, i posledné lístie
vznáša vo vetre, nežne hľadí
ústie ospalého potoku mrazivými rúčkami.
Blankysté stránie cencúľmi sa trblieta,
spopod jeho výrov vzrastá bielistá plachta,
mrazivým dychom zahaľuje všetky spiace
lupene, slnečné lúče tíšia svoje kvíliace
plamene, štebot jesene utíchol, zvony zvonia,
ozvena vianočných kolied z diaľky už prichádza.