Mliečna cestička
Toľko tajomstiev a tajných snov,
vždy verný ich slnečný tieň kráča za tebou,
keď tvoje očká ľúbezné sa zahladia za hviezdou jagavou,
v srdci toľko mocne krásnych prianí a výkrikov,
a na jazyku v tej chvíli niet žiadnych slov,
len drobné slzičky tíško jemne líhajú na pery.
Krehká a tichučká rieka,
prameniaca z hĺbky tvojho srdca,
niekde blízko tej čarovnej lúky,
na ktorej otvára svoje voňavé púčky,
všetka tvoja čarovná krása,
a v nej svojou vôňou a farbami ukrytá láska.
Až k nej obloha láskou zasnená,
všetky svoje sníčky v belasých perinkách odnáša,
na cestičku mliečnu, na míle vzdialenú,
nebom plným žiarivých hviezdičiek,
občas natrafí na plameňmi horiaci meteorit,
a občas belasým ligotom vo voľnom smyku,
na vlnách mliečnych, na plachtiacu kométku,
toľko skrytých planét hviezd a tajných prianí,
drží nekonečný vesmír pevne vo svojej dlani,
na cestičke mliečnej, tam niekde aj
náš sen tíško zľahka plachtí, až na samý kraj,
až na kraj sveta,
v ktorom nájde lásku
svojho splneného sna,
tam tíško privrie očká,
a zo srdca vypustí dušu,
aby láska naša tichým šepotom,
nebola už len nemým nárekom,
ale bola v našich srdciach
i vo všetkých vzdialených hviezdach
svojim spevom navždy slobodná.