Slza
Moja slza už stiekla ďalekou míľou,
pamätá si na tvoju náruč hrejivú,
na jemný tlkot tvojho srdca,
ktorý už je len navždy spomienkou,
na tú najkrajšiu chvíľu stratenú,
unášanú nehou tvojho náručia,
v tieni spálená mojou láskou.
Moja kvapka lásky daždivá,
už dávno sa vydala na púť ďalekú,
vie, že v tvojom srdci nie je sama,
pred ňou stojí rieka mocná,
ona však moju lásku
z tvojho srdca nevyhnala,
v strachu vyhnal som ju ja sám.
Môj pohľad nemý, uhýbavý,
bál sa ti láskou pozrieť do očí,
len mlčky pohľadom som tvoj úsmev hladil
tajomstvom, ktoré vo svojom srdci skrývam.
Príliš dlho som v láske ku tebe blúdil,
až teraz, keď ti svoje srdce otváram,
moju lásku už viac nehľadáš,
srdce tvoje už hreje náruč iná,
na moju lásku ostáva už len spomienka bledá,
pred ktorou oči už len mlčky zatváraš.
Už dážď z mojich očí tiecť prestáva,
v mojom oceáne ostane na teba navždy spomienka,
láskou vyrezaná na večné časy v mojom srdci,
láska pre nás nebola stvorená,
mala si ma rada ako priateľa,
kým ja som sa zaľúbil do tvojho náručia,
naše sny sa v nebi nestretli,
stratili sa tmou medzi hviezdami,
dovoľ mi prosím v tvojom srdci ostať,
aspoň ako tvoj dobrý kamarát.
Slza tvoja krehká a sklamaná,
lásku v mojom srdci rozbíja,
lásku, čo tvoje srdce ranila,
a stále v hĺbke mysľou letí,
mojom hlas zrakom tvojim preteká,
no v hĺbke v svojom srdci,
už asi dávno cítiš lásku k inému.