Večný let
Každou nocou o nás sníš,
vrúcne ma v nich pobozkáš,
myslím na Teba sladkým snom,
neustále, aj keď ty už dávno spíš,
potom ma z neho tíško zobudíš,
hľadiac jemná ranná blyšťavá rosa,
ako padajúca voňavá ruža,
svojim sviežim dychom lásky,
nežne plachtí rovno do dlaní,
hrebene nebojasných morských vĺn,
na krídlach nesú slnečný jarný tieň,
vetrík radostne hmýri svieži jarný peľ,
mladosťou sa ozýva každý štebotaví spev,
dotyky už planú nežným nádychom,
sila krehkej lásky v očiach vzrastá,
vrúcna chvíľa lona slzy nadchla,
môj tichý pohľad už splynul s tvojim úsmevom,
diaľka ešte veľmi dlhá pred nami,
tak chyťme sa spolu nežne za ruky,
nechajme sa jej šťastím zľahka niesť,
tak ako dotykmi kĺzajúc rozhorčenými ladmi našich tiel,
nádych lásky nimi ešte väčšmi zosilnel,
tíško čaká na svoj prvý tajný let,
už zelené hanblivé púčky lúk odhalili
svoje plavé závoje a v nich jarný ružový kvet,
ktorý si mi zo srdca horúcim šepotom vložila do dlaní,
svojim hebkým pohľadom mi dávaš krásne sny
skúsme zakryť svetlá mlčkými viečkami,
vôkol nás len svištivé pohľady voňavých sviec,
v ich sladkom zahmlení počuť tvoje nádychy,
túžim nežne vziať ťa do náruče,
a spolu s tebou do rozprávkových snov utiecť,
po tvojej pleti kdesi v dyme blúdi dych,
hľadá krásu tvojich očiek, túži byť jeden z nich,
tvoj zrak kdesi do vesmíru vyletel za hviezdami,
no naše dlane sa však ešte väčšmi zovreli,
tvoje krídla sa pomaličky začínajú chvieť,
a v náručí cítiť nádych oboch našich sŕdc,
túžim prežiť s Tebou náš krásny večný let...