Skláňajú sa dlane
Skláňajú sa dlane za tvojím šťastím,
dal si mi ho vtedy asi príliš veľa,
teraz bez neho neviem ďalej kráčať sama,
aj toho posledného dychu sa zo srdca vzdám,
aby som vo svojej náruči mohla držať len teba,
vzdám sa všetkého na svete, opúšťam seba,
len pre teba v srdci lásku tíško skrývam,
Teraz keď už som ti svoje city odhalila,
z tvojich sladkých pier láska vzišla,
no už dávno ich mlčky bozkáva iná,
viem, že tvoja náruč mi nikdy nepatrila,
dovolila mi len vyliať si svoj horký žiaľ,
viem že si o mňa nikdy naozaj nestál,
bol to všetko len môj sen a v ňom si ostal.
Refrén:
Tebe láska vďačím za veľmi veľa,
roztopil si mi žiaľ srdca a dal meno láske,
a tým menom teraz volám len teba,
tvoja láska ma za tebou stále nesie,
naučil si ma ako dlaňami lietať,
a srdce vlastných snov sa nebáť,
v srdci si mi nechal kus svojej lásky,
v srdci, ktoré teraz už len tebe patrí.